Najvzácnejšia krv je práve tá, ktorá momentálne chýba.
Študenti Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Slovakia a ESO Euroškola v Prešove sa rozhodli pridať k tým, ktorým ľudský život nie je Ľahostajný. Oslovili pracovníkov Národnej transfúznej stanice a k „činu“ bol už len krok.
Študovňa školy sa na niekoľko hodín premenila na ambulanciu, v ktorej štyridsiati študenti obidvoch škôl darovali krv. Z nich tridsiati šiesti mali premiéru. „Sme naozaj spokojní s darcami, aj s podmienkami, ktoré nám tu vytvorili. Štandardný odber krvi u jedného darcu pri jednom darovaní je 470 mililitrov, u prvodarcov 405 mililitrov. Závisí to aj od váhy darcu. Najčastejšia je krvná skupina A RH+, najvzácnejšia z hľadiska Národnej transfúznej stanice je práve tá, ktorá momentálne chýba,“ prezrádza MUDr. Ľubica Mertenová, zástupkyňa vedúcej lekárky NTS Prešov. Jej slová doplnila odberová zdravotná sestra Daniela Ďaďovská: „Krvi je nielen málo, ale sa nedá ničím nahradiť. Ženy môžu darovať krv znova po štyroch mesiacoch, muži po troch.“
A čo hrdinovia akcie? „Chcem niekomu pomôcť, preto som tu. Moje predstavy o odbere boli také, ako realita. Teda samé ihly. Strach som nemal. Určite prídem darovať krv aj nabudúce,“ prezrádza druhák a prvodarca Martin Bujňák. Jeho spolužiačka Daniela Vaňová mala tiež svoju premiéru: „Predstavovala som si, že mi pri odbere bude zle, lebo sa poznám. Trochu mi aj bolo, no zvládla som to. Hlavné je, že pomôžem, ak to bude potrebné, s mojou nulkou.“ Danica Šilanová, hoci je len prvý rok na vysokej škole, darovala krv už po druhýkrát: „ Po prvýkrát som sa možno viac bála, ale bolo to v pohode, hoci mi potom bolo celý týždeň zle., klesol mi totiž krvný tlak.“
Prvodarkyňou je aj štvrtáčka z ESO Euroškoly Mária Tokárová: „ Je to vynikajúci pocit, keď viete, že robíte dobrú vec. Vedela som, čo ma asi čaká. Súčasne som sa dozvedela, akú mám krvnú skupinu.“
Ozajstnou celebritou je prvák VŠMP ISM Slovakia Jozef Leo Stopko (na snímke), ktorý krv daroval už po desiatykrát, takže je adeptom na bronzovú Jánskeho plaketu: „Prvýkrát som daroval krv na strednej škole, mal som osemnásť. Akciu zorganozovala študentská rada. Akurát pri jednom z odberov mi prišlo trochu zle. Dnes je už všetko v poriadku. Viem, kde všade je potrebná krv a ako jej je málo, navyše neviem, kedy takúto pomoc budem potrebovať.“
Prešovský VEČERNÍK, 6. 12. 2007
